Chalupár lišovský
František Lipták sa narodil roku 1962 v Poprade. Vyštudoval Strednú umelecko-priemyselnú školu v Košiciach, odbor grafika a Vysokú školu múzických umení v Bratislave, odbor divadelná scénografia. Od roku 1986 pracoval takmer vo všetkých slovenských divadlách, ale aj v divadlách v Čechách a v Poľsku. Je zakladateľom nezávislej divadelnej spoločnosti Teatro Tatro.Za posledných 15 rokov vytvoril okolo 90 inscenácií. Mnohé z nich boli ocenené na domácich aj zahraničných festivaloch.
Od roku 1991 sa venuje najmä filmu. Ako architekt a výtvarník spolupracoval na profilových slovenských filmoch deväťdesiatych rokov.
František Lipták sa venuje maľbe a ilustrácii. Doteraz mal dvanásť samostatných a mnoho kolektívnych výstav na Slovensku i v zahraničí.
To je On.
 |
|
 |
Niečo z jeho tvorby.
 |
|
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
|
 |
 |
 |
 |
Ocenenia
Slavka a Fero ziskali cenu " Najkrajsie knihy SLOVENSKA 2007"
Najkrajšie knihy Slovenska 2007
Súťaž s názvom Najkrajšie knihy má svoje korene už v roku 1965. Vtedy sa zrodila myšlienka, že takéto podujatie môže podnietiť zvyšovanie výtvarnej úrovne a kvalitu polygrafického spracovania kníh.
"Potešiteľným faktom je skutočnosť, že v celej súťažnej kolekcii sa nevyskytla ani jedna kniha, ktorá by bola takpovediac zmetená zo stola. To svedčí o trende postupného zvyšovania úrovne knižnej produkcie u nás," povedal na margo ročníka 2007 predseda súťažnej poroty, výtvarník Ľuboslav Paľo.
Knihy prihlásené do súťaže sa zaraďujú a hodnotia v siedmich skupinách a podľa Paľa bola celá kolekcia pomerne vyrovnaná, osobne mu však chýbalo viac kníh, ktoré sa snažili odlišovať od ostatných. "Viac kreativity, inovácie, hľadačstva. Schopných tvorcov na to určite máme. Chápem aj vydavateľov. Výroba kníh nie je lacným špásom. Ale pri väčšej odvahe by možno sami boli veľmi prekvapení výsledkom," povedal Paľo.
Hlavným usporiadateľom súťaže je BIBIANA, medzinárodný dom umenia pre deti, spoluusporiadateľmi sú Ministerstvo kultúry SR, Ministerstvo školstva SR, Slovenská národná knižnica a Zväz polygrafie na Slovensku. Porota vybrala 19 najkrajších a udelila 8 prestížnych ocenení. "Nebolo to ľahké rozhodovanie a nie vždy sme sa vedeli dohodnúť na tej istej knihe. Myslím si, že konečné rozhodnutie poroty prinieslo objektívne výsledky a potvrdil vysokú úroveň slovenskej knihy," charakterizoval súťaž predseda poroty.
Najkrajšie knihy, ktoré vyšli na Slovensku v roku 2007, si možno prezrieť aj na rovnomennej výstave v Medzinárodnom dome umenia pre deti Bibiane, na Panskej ulici v Bratislave. Výstava trvá od 22.4. do 22.6. 2008.
NAJKRAJŠIE KNIHY SLOVENSKA 2007
kategoria
c) Literatúra pre deti a mládež
Peter Gibey: Byť dráčikom je úžasné!
Ilustr. Zuzana Bruncková, graf. úprava Igor Štrbík, vyd. Vydavateľstvo Matice slovenskej, s.r.o., Martin, tlač. Alfaprint, s.r.o., Martin
Tomáš Janovic: Drevený tato
Ilustr. Martina Matlovičová, graf. úprava Laura Mešková, vyd. Marenčin PT, spol. s r.o., Bratislava, tlač. Finidr, s.r.o., Český Těšín (ČR)
Slavka Liptáková: Chlapec bez mena
Ilustr. Fero Lipták, graf. úprava Ondrej Zvalo, vyd. Slavka Liptáková, Bratislava, tlač. Typoset print, s.r.o., Bratislava
Boris Droppa: Sovie múdroslovie
Il. a graf. úprava Svetozár Mydlo, vyd. Daxe, spol. s r.o., Bratislava, tlač.Polygraf print, s.r.o., Prešov
zdroj:www.panorama.sk
Na olympiáde vo Vancouveri 2010
Napísali o Ferovi
SME
Fero Lipták: Nepotrpím si na luxus
| Fero Lipták vo svojom ateliéri, jednom z jeho obľúbených miest. Foto: SME – PETER ŽÁKOVIČ |
Obľúbeným miestom pre scénografa a výtvarníka Fera Liptáka nie je nič hmotné ako stolička, alebo stôl.
Je to skôr miesto, kde sa niečo deje. Pocit, príbeh, atmosféra. Môže to byť kopec, na ktorom chvíľu sedí a obdivuje hviezdy, alebo lavička pred chalupou obrastenou hroznom. Niekedy sa obľúbené miesto môže stať paradoxne na istý čas neobľúbeným, keď sa spojí napríklad s pracovným stresom. "Obľúbené miesto je pre mňa také, ktoré ma nabíja energiou. Nerobí ho miesto, ale ľudia alebo situácia. Nesmie byť mŕtve. Jedna vec je napríklad pekná architektúra a druhá to, čo z nej vyžaruje a ako sa v nej človek cíti," hovorí výtvarník.
Farebné provizórium
K miestam, kde sa rád zdržuje, radí aj svoj ateliér. Aby bol blízko svojej rodiny, prenajal si ho v dome, kde má byt a teší sa z toho, že mu tu často robia spoločnosť deti, ktoré tvoria s ním. Tým, že je orientovaný do dvora a nedoliehajú sem zvuky z ulice, je ako stvorený na tvorivú činnosť. Ilúziu pokojného odľahlého vidieckeho sveta vytvárajú mohutné stromy za veľkým oknom.
Ateliér má zariadený jednoducho a účelne kolážou z vecí, ktoré sem postupne nosil zo starého ateliéru. Niektoré pochádzajú dokonca z jeho prvej garsónky. Nezaprel v sebe scénografa a mnohé upravil, dotvoril alebo primaľoval. Luxusný nábytok vraj nepotrebuje ani v ateliéri, ani v súkromí. Skôr má rád okolo seba veci, ku ktorým má osobný vzťah. "Každého určuje to, čím sa obklopuje. Niekto sa rád obklopuje knihami, niekto luxusným nábytkom, niekto si potrpí na tigra na podlahe, niekto na vyleštenú koženú sedačku. Ja si na potrpím si na veci, ktoré mi niečo hovoria, ktoré majú v sebe život, ako napríklad "vymodlená" lavica v kostole, rokmi vyšúchaná od kolien, alebo stará thonetka, ktorú treba opraviť," hovorí výtvarník.
K veciam, ktoré má ich stále pri sebe, patrí napríklad aj malá zarámovaná fotka babičky. Bola to vraj úžasná žena, plná energie, aktívna do vysokého veku. Spomína si na príhodu, keď mala deväťdesiat a priviezli jej drevo na kúrenie. Iba pokrútila hlavou a poznamenala, že jej vydrží tak dva-tri roky a čo bude robiť potom.
Príbehy starých vecí
Fero Lipták má rád staré veci. Žiadne drahé starožitnosti, skôr zaujímavé objekty. K jeho najmilším patrí starodávna brúska na žiletky, holičské kreslo, ktoré si zreštauroval, lekárska brašňa, alebo kočík, ktorý našiel, keď búrali starú Petržalku. Tiež niekoľko starých kufrov. Za srdcu blízky považuje fragment – čelo z postele z roku 1840, ktorá pôvodne patrila dramatikovi Jozefovi Hollému. Má pre neho nadčasovú hodnotu." Je rozdiel medzi starou stoličkou a stoličkou z Ikey. Obidve môžu byť pekné, ale z thonetky dýcha história. Staré veci ma fascinujú tým, že ich sprevádza nejaký príbeh, že o nich niečo viem, napríklad ako a na čo sa používali. Patria ku mne a ťahám ich za sebou ako tieň," hovorí. V bazáre v Spišskej Belej si napríklad za pár korún kúpil starý sterilizátor na nástroje, lebo ho oslovil tvarom. Plánuje ho používať ako kufor na farby. V byte vymenili okná, ale starých mramorových parapetov z 50. rokov sa ani nedotkli. Z úcty k peknému materiálu a poctivej práci.
Bez kníh sa nezaobídem
K jeho najmilším veciam patria aj knihy. Neváha investovať najmä do obrazových publikácií a odbornej literatúry. Kniha je pre neho nielen zdroj inšpirácie a informácií, ale tiež estetický objekt. "Rád držím knihu v ruke a listujem v nej. Mám z toho oveľa lepší pocit, ako čítať texty na počítači. To je to isté ako s fotkami. Radšej v ruke ako na obrazovke,"dodáva.
Späť do prírody
Rád chodí načerpávať energiu na chalupu do Lišova. Dedinský domček nechali v pôvodnom stave, vodu ťahajú zo studne. Vraj nie je nič lepšie ako na chvíľu nechať za chrbtom všetky výdobytky civilizácie, byť v krásnej prírode a zažiť spoločnosť príjemných jednoduchých ľudí, ktorých pohostinnosť a nezištnú pomoc si nadovšetko váži.
 Knihy patria k jeho najmilším spoločníkom. Radšej investuje do zaujímavej literatúry ako drahého nábytku. |
 Fotografiu babičky má stále nablízku. Putuje s ním celý život z bytu do bytu. |
[5. 11. 2007 9:14:00]
Letná galéria Fera Liptáka
