Naši rodáci

Naši rodáci

Zoznam slávnych rodákov. Ku každému je uvedený stručný životopis.
1Doc. Ing. Ján Madlen, Dr.Sc.
nar. 28.7.1918

Vyštudoval vyššiu lesnícku školu v Banskej Štiavnici
r. 1940-1945 pokračoval v štúdiu na lesníckom odbore Slovenskej vysokej školy technickej v BA.
r. 1941 začal externe študovať na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave
r. 1946 úspešne ukončil štúdium na VŠ Nastupuje do Výskumného ústavu lesníckeho v Banskej Štiavnici ako vedúci Ústavu pestovania lesov a lesnej biológie.
Jeho pričinením začal vychádzať Zborník Výskumných ústavov lesníckych, do ktorého aj sám prispieval odbornými článkami. Od roku 1947 pôsobí ako stredoškolský profesor na Vyššej lesníckej škole v Banskej Štiavnici a v rokoch 1952-1954 na Vysokej škole lesníckeho a poľnohospodárskeho inžinierstva v Košiciach a Vysokej škole lesníckej a drevárskej vo Zvolene. Počas učiteľskej praxe sa venoval hlavne biológii a zoológii. V rokoch 1954-1964 pôsobil v Lesníckom a drevárskom múzeu vo Zvolene. Potom odchádza na Pedagogickú fakultu do Banskej Bystrice, kde prednášal biológiu a pôsobil ako vedúci Katedry biológie a agrológie. Ján Madlen tiež externe pôsobil na Pedagogickej fakulte UK v Trnave. V roku 1965 obhájil docentskú habilitačnú prácu "Ondatra na Slovensku a jej využitie ako kožušinového zvieraťa" a v roku 1971 doktorskú dizertačnú prácu "Komorské lesy".
bol autorom knižných publikácií, vysokoškolských učebníc, inštrukcií i biografických článkov.
Napísal asi 70 štúdií a časopiseckých článkov, ktoré uverejnil v Zborníku LDM a pedagogických fakúlt, v lesníckych a prírodovedných časopisoch a v dennej tlači.:

Kožušinové farmy,
150 rokov lesníckeho vysokého školstva na Slovensku,
Porádek hor, aneb lesuw zachování,
Uhorské lesnícke listiny I.-III. zväzok,
Lesnícke a drevárske písomnosti I.-IV. zväzok.
Od r. 1961 začal vydávať Zborník prác Lesníckeho a drevárskeho múzea.
Československá akadémia vied už v roku 1956 vyhlásila Lesnícke a
drevárske múzeum vo Zvolene za vedecké pracovisko, čo bolo významným ocenením jeho práce. Od 1. 4. 1963 prebral vedenie historicko-dokumentačného pracoviska LDM vo Zvolene. V roku 1964
odchádza z múzea a pokračuje v prerušenej pedagogickej dráhe, ktorú vykonáva až do svojej smrti v do 18. apríla 1981 kedy umiera vo veku 63 rokov.
2Juraj Červenák


nar. 27.3.1914
r. 1929 – 1933 navštevoval Učiteľský ústav v Leviciach
r. 1933 – 1935 bol správcom školy v Leviciach
r. 1933 – 1939 pôsobil ako učiteľ a kantor v Štrbe
r. 1939 – 1946 pôsobil ako riaditeľ Národnej školy na Lišove
r. 1947 – 1962 bol riaditeľom, resp. odbor. učiteľom na meštianke.
r. 1962 – 1967 pôsobí na ZDŠ v Šahách
r. 1967 – 1972 na ZDŠ v Hontianskych Moravciach
r. 1975 – 1975 pôsobí opäť v Leviciach, kde končí s učiteľskou praxou,
odchádza na dôchodok
bol zakladateľom a dirigentom Sedliackeho lišovského spevokolu
zúčastnil sa nahrávania prezentácie Sedliackeho lišovského spevokolu pre št. rozhlas zaoberal sa zberateľskou činnosťou ľudových piesní spracoval a vydal niekoľko publikácií:
Tradičný život Lišovana,
Sitniansky rytier,
Odeskí partizáni
Spoluautor brožúrok:
25 rokov JRD Víťazný február Hontianske Moravce
Kúpele Dudince- informačná brožúra
3Pavol Uhrin
nar. 17.1.1924

V detstve mu veľmi skoro umiera matka a výchovy sa zhostil jeho otec vo veku plnoletosti zložil skúšky na krupinskej meštianke i na dvojročnej obchodnej škole
absolvoval Štátnu obchodnú akadémiu v BB
zložil diferenciálnu gymnazijnú maturitu, aby mohol pokračovať na štúdiu na FFUK v BA
pôsobil ako stredoškolský profesor na Strednej priemyselnej škole v BA.
Prešiel na pracovisko Výskumného ústavu pedagogického v BA
Patril medzi prvých organizátorov literárnych exkurzií, zostavil príručku
Literárny sprievodca po Slovensku.
Bol spoluautorom diel:
Literárne prechádzky po Stredoslovenskom kraji – s Dr. Kňezekom
Vlastivedný sprievodca po Slovensku – s p. Haviarovou
Do časopisov publikoval veľké množstvo článkov a fotografií. Krátko pred jeho 60. - tkou mu vychádza farebná publikácia Bratislavská jar.

Umiera dňa 23.2.1987 v Bratislave.
4Osobnosti ktoré zasiahli do života obce svojím pôsobením.
Daniel Černák
r. 1667 prichádza na Lišov a pôsobil tu 24 rokov až do svojej smrti r. 1691. Po smrti bol pochovaný v krypte pod chrámom. Jeho pôsobenie opísal o 200 rokov neskôr Samuel Kramár v diele: Dejepis cirkve lišovské. Ako prvý sa podujal na opravu chrámu a to roku 1671 kedy boli položené nové lavice a nový krov a doštená povala. Na povalu dal napísať: A.N.T. 1671 ( Anno novas tribilationis 1671 = v roku nových protivenstvi). Roku 1690 dal postaviť drevenú zvonicu proti západnému uhlu kostola, ktorá bola viac krát opravovaná a vydržala až do roku 1869, kedy bola zrútená.

Samuel Kostolečný
1673 – kantor – rechtor, ktorý bol postavený pred súd v čase
prenasledovania kvôli vierovyznaniu prešporskými sudcami a samotným panovníkom Leopoldom V. Nepodpísanie reverzu a nevzdanie sa viery ho odsúdilo na dlhý čas do žalára, kde bol týraný a mrzačený. Zachránilo ho len to, že sa vzdal svojho úradu a pôsobil ako bežný človek.


Ján Kacka
v r. 1797 – 1815 pôsobil ako učiteľ. Na jeho pôsobenie sú zapísané len chválospevy a dobré odporúčania. Jeho manželka Katarína Baranyai umrela na Lišove 8.12.1847. svojím testamentom darovala cirkvi vinicu, ktorá dodnes nesie meno Kackovka.


Samuel Kramár st.
r. 1867 založil Slovenskú knižnicu ako prvú v Honte
r. 1868 založil Nedeľnú školu


Samuel Kramár ml.
r. 1912 pozval na návštevu maďarského hudobného skladateľa Bélu Bartoka, ktorý zozbieral pôvodné lišovské piesne.


Ján Brodniansky
r. 1923 – 1932. Bol účtovníkom úverového družstva, veliteľom
Dobrovoľníckeho hasič. Zboru, vedúcim spevokolu. Nacvičoval divadlá, s mládežou horlivo pracoval v SEM. Na Lišove spísal obšírnu kroniku školy.


Andrej Mihal v rokoch 1935 – 1950 pôsobiaci na Lišove ako ev. kňaz. Patril medzi publicistov, dejateľov. Pôsobil i v Amerike.

neviem či je ten istý ? vie to niekto potvrdiť ?

kňaz Andrej Mihal pôsobil okrem USA a Maďarska aj v Hornom Srní. Narodil sa 19.októbra 1891 v juhoslovanskej Vojvodine. Teológiu študoval v Novom Sade a v Bratislave, v Prahe sa venoval štúdiu výtvarníctva. Tam pôsobil ako šéfredaktor hodžovskej Slovenskej politiky. Na Slovensku redigoval Národné noviny a Slovenské pohľady. Publicistickej činnosti sa venoval aj v USA. Napísal román Temnom k jasnu a ilustroval Dobšinského Prostonárodné povesti. Aktívne sa zapájal do činnosti Slovenskej národnej strany. Zomrel v roku 1962 a pochovaný je na cintoríne v Slávičom údolí v Bratislave. Popoludňajšie umelecko-literárne pásmo s názvom Básnici a kazatelia predstavuje rovnomennú publikáciu z dielne vydavateľstva Tympanon. Ide o zbierku úryvkov z kázní významných evanjelických kazateľov a básní známych evanjelických tvorcov. Zostavovateľ Milan Moncoľ doň zaradil napríklad verše Ivana Kraska, Milana Rúfusa, Andreja Plávku, Jána Smreka, Štefana Krčméryho, Márie Rázusovej-Martákovej a Maše Haľamovej, nechýba Pavol Orzságh Hviezdoslav a Svetozár Hurban Vajanský. Medzi kazateľmi sú zastúpení napríklad Ján Grešo, Július Filo st., Andrej Hajduk či Pavol Uhorskay.

Ján Buda
r. 1944 – kedy ako richtár zachránil obec od evakuácie počas vojny


Štefan Slančík
v rokoch 1946 – 1952 pôsobil ako cirkevný kantor – učiteľ po odchode J. Červenáka. Venoval sa i lišovskému spevokolu.


Alexander Barica


RADOSLAV CINGEĽ
"Potom mi povedal: Neboj sa, Daniel, lebo od prvého dňa, keď si si v srdci zaumienil chápať a pokoriť sa pred svojim Bohom, boli tvoje slová vyslyšané, a ja som prišiel práve kôli nim." DANIEL 10,12

Narodil som sa 21.februára 1977 v Bardejove, a to otcovi Jurajovi
Cingeľovi a Anne rod. Blanarikovej. Rodičia ma po vzájomnej dohode pokrstili v gréckokatolickom kostole v Bardejove. Pán Boh mojim rodičom požehnal štyri deti: Marek (ev. farár ECAV Veličná), dvojičky – sestra Adriánka (manželka br. farára v Hybiach) a Alenka (žijúca v Bardejove). V roku 1981 náš otec tragicky zahynul pri autonehode pri obci Raslavice.
Presťovahovali sme sa do obci Hankovce. Tam som absolvoval Základnú školu (1. – 4. ročník), Základnú školu v Marhani (5. – 8. ročník) a Obchodnú akadémiu v Bardejove.
V roku 1989 do nášho zboru prišiel zborový farár Mgr. Jaroslav Matys, ktorý ovplyvnil môj duchovný život. Ukázal mi cestu viery a vďaka Bohu, Kristus sa ma ujal. V roku 1996 som prijal Božie pozvanie na štúdium teológie a v roku 2001 som promoval na EBF UK v Bratislave.




Kondolenčná kniha: prispieť môžete na mail lisov@lisov.sk admin webu|admindudince@mail.t-com.sk|1.02.2010 22:34|Dobry den, na stranke www.ecavdudince.sk najdete priestor a riadky venovane panovi fararovi Radimovi Cingeľovi. Rozhodli sme sa vytvoriť tento priestor, pre všetkych, ktorých jeho strata zasiahla. Napíšte svoje POĎAKOVANIE PRE PÁNA FARÁRA, napíšte to, čo cítite, čo pre Vás znamenal – a my s Vašim dovolením príspevky zverejníme. Bude to naše posledné ďakujem pre Radima. Pište na admindudince@mail.t-com.sk
admin webu|admindudince@mail.t-com.sk|1.02.2010 21:22|Dobry den, na stranke www.ecavdudince.sk najdete priestor a riadky venovane panovi fararovi Radimovi Cingeľovi. Rozhodli sme sa vytvoriť tento priestor, pre všetkych, ktorých jeho strata zasiahla. Napíšte svoje POĎAKOVANIE PRE PÁNA FARÁRA, napíšte to, čo cítite, čo pre Vás znamenal – a my s Vašim dovolením príspevky zverejníme. Bude to naše posledné ďakujem pre Radima. Pište na admindudince@mail.t-com.sk

admin lisov:

Veľa ľuďom si ukázal cestu, ta cesta nebola vždy ľahká a nikdy ani nebude, je len na ľuďoch ktorým si ju ukázal či po nej budú pokračovať alebo nie.

Je mi smutno že už si s tebou na tomto svete nepodám ruku, že si nezahráme nejakú slovnú hru, že sa spolu nezasmejeme, že nevyriešime pre niekoho neprekonateľný problém šmahom ruky z úsmevom na perách. Keby ale nebolo smutných chvíľ na tomto svete, nebolo ani tých veselých. A preto sa teším na nové ráno, rodinu, starých aj nových priateľov, zakvitnuté čerešne, sladké jahody, vôňu čerstvo pokosenej trávy, jarný spev vtákov, letný dážď, jesenné oberačky, zimné lyžovačky a teším sa že sa znovu stretneme. Tak sa zatiaľ maj.

Danka|1danielik@azet.sk|30.01.2010 18:31|Klesli ruky,co stale pracovali,dotlklo srdce,co sme radi mali.Zhasli oci,stichol hlas,mal rad zivot a vsetkych nas.Preco bol osud tak kruty a nedoprial Ti zit.Preco si nas musel tak nahle opustit.Odpocivaj v pokoji.Uprimnu sustrast celej jeho rodine.

Janka|vicka@post.sk|29.01.2010 14:36|Úprimnú sústrasť celej jeho rodine i všetkým blízkym.Nech jeho duša odpočíva v pokoji.Citát-"Odišiel mladý človek,prečo to tak musí byť?Mal všetko pred sebou a chcel ešte ďalej žiť,chcel byť tu medzi nami užívať si tento svet vyhasol mladý život zrazu je to všetko preč.Dúfam,že si už v nebi pozeráš sa na nás z hora,navždy ťa milujeme odkazujeme ti z dola-budeš žiť v našich srdciach dovtedy kým tu budeme počkaj tam na nás hore určite sa raz stretneme…

Lenka|lienkaa@gmail.com|28.01.2010 17:08|Ano, nezabudnutelny Pan far. Kazdy z nas od neho odchadzal lepsi a stastnejsi….bol zivym vyjadrenim Bozej laskavosti, ktoru nosil vo svojej tvari, ociach, usmeve, vo svojom vrelom pozdrave…
Odisiel od nas….…tisko a v pokoji, bôl v nasich srdciach nikto viac nezhoji!

Nikdy na Teba nezabudneme!

lisovanka||28.01.2010 10:39|Bože, daj silu jeho rodinke prekonať krutý úder. Bože daj nám silu zmieriť sa s veľkou stratou. Bože, buď s ním a daj mu večné odpočinutie.

lisovanka||28.01.2010 10:33|Bože, prečo…..prečo nás tak ťažko skúšaš. Prečo si nám vzal toho,ktorý pre našu obec za krátky čas tak veľa urobil.Vonku padá hustý sneh a dedina je zahalená hlbokým smútkom.Nezabudnuteľný Pán farár Radim Cingel nás navždy opustil.
5Jaro Filip
Aj ked Jaro nie je priami rodak z našej dediny, ale je rodak zo susednej obce, obcas k nam ale zašiel a tak si myslim ze si zasluzi tu byť.


Jaro Filip
skladateľ, režisér, humorista, dramaturg, herec, spevák… Človek hromadného výskytu
* 22.06.1949 Hontianske Moravce † 11.07.2000 Bratislava
vzdelanie

1977–1980 VŠMU v Bratislave – odbor filmová a televízna scenáristika a dramaturgia
Žilinské hudobné konzervatórium

životopis

V rokoch 1977–1980 pracoval ako redaktor Slovenského rozhlasu, neskôr ako dramaturg Poetického súboru Novej scény v Bratislave. Ako herec pôsobil v divadle „U Rolanda". Od roku 1981 bol dramaturgom a hercom Divadla pre deti a mládež v Trnave. Od konca 60-tych rokov spolupracoval so špičkovými slovenskými a českými hudobníkmi (Dežo Ursiny, Richard Müller, Hana Hegerová, Iva Bittová, Jiří Stivín, Jaromír Nohavica, Ex We Five, Provisorium, YPS atď.). V 90-tych rokoch začínal v slobodnom povolaní, neskôr založil produkčné agentúry Filipson a For Media. Dlhé roky sa herecky, hudobne a autorsky podieľal na predstaveniach Milana Lasicu a Júliusa Satinského. Skomponoval desiatky scénických hudieb k divadelným a televíznym inscenáciám, skomponoval filmovú hudbu k hraným i dokumentárnym filmom (Rivers of Babylon, Citová výchova jednej Dáše, Čarbanice, Času je málo a voda stúpa a i.). Autorsky, režijne a herecky spolupracoval na desiatkach autorských zábavných rozhlasových (Fun Radio, Radio Twist, SRo) a televíznych programoch (STV, Markíza, TV Luna, VTV). Ako herec sa predstavil v slovenských a českých inscenáciách a filmoch (napr.: O sláve a tráve, Albert, Iba deň). Jaro Filip nás opustil 11.júla 2000 na následky rozsiahleho infarktu srdcového svalu.

Ocenenia

Cena ministra kultúry SR mu bola udelená in memoriam za neobyčajný a mnohostranný umelecký talent a osobité umelecké aktivity, schopnosť tímovej spolupráce s výraznými slovenskými a českými umelcami, ako aj za výnimočné osobnostné a charakterové vlastnosti a postoje.

tvorba
Diskografia

1998 Ten, čo hrával s Dežom
1996 Cez okno
1996 Meditation for Piano – meditačná hudba s originálnymi prírodnými zvukmi

Spolupráca s Richardom Müllerom

1999 Koniec sveta
1998 Nočná optika
1996 LSD
1994 33

Spolupráca s Milanom Lasicom a Júliusom Satinským

Sťahovaví vtáci
Pred popravou
1987 My
1981 Bolo nás 11
S vetrom o preteky

Spolupráca s Dežom Ursínym

1994 Príbeh
1992 Ten istý tanec
1991 Do tla
1990 Momentky
1987 Na ceste domov
1986 Zelená
1981 Modrý vrch
1979 Nové mapy ticha
1978 Pevnina detstva
1973 Dežo Ursíny & Provisorium

Filmová hudba

1998 Film "Rivers of Babylon" – Extrémne trpká komédia o dravcovi, ktorého od vás neoddeľuje žiadna mreža (Na motívy rovnomenného románu Petra Pišťanka)
1997 Dokumentárny film "Času je malo a voda stúpa"
1982 Film "Čarbanice"
1980 Film "Citová výchova jednej Dáši"

Scénická hudba

1985 Hudba k inscenáciám Činohry Slovenského národného divadla a Novej scény v Bratislave
1984 Dvaja
1984 Výnosné miesto
1984 Tri sestry
1983 Cyrano z Bergeracu
1983 Komik
1983 Marysa
1980 Belasé kone na červenej tráve
1980 Pokus o lietanie
1978 Leocadia

Ďalšie projekty

Hudba k televíznemu seriálu "Silvánovci"
Hudba k TV inscenácii: Carlo Goldoni – Prefíkaná vdova

Spolupráca s divadlami

Divadlo U Rolanda
Divadlo pre deti a mládež v Trnave
Divadlo West
Nová scéna
Slovenské národné divadlo
Štúdio S
Prešovské divadlo

Divadelné postavy

Kone sa strieľajú (Rocky)
Muž ako muž (Galy Gay)
Prostáčik (Gordon, Angličan)
1985 Kvinteto (klavirista)
1983 Finta (Tom)
1983 Kaukazsky kriedovy kruh (spevák)
1983 Ako sme sa hľadali (vojak a učiteľ)
1982 Charlie (Zloduch a Študent)
1982 Hamlet III. (Fengo)
1981 Commune de Paris (Pepe)
1981 Svadba Krecinskeho (Krecinskij)
1978 Teta na zjedenie (Bouda)

Divadelné predstavenia a projekty

Nikto nie je za dverami – Kabaretný program Štúdia S Hudobná, herecká a autorská spolupráca s Milanom Lasicom a Júliusom Satinským
Deň radosti – divadelné predstavenie Štúdia S Autor a interpret piesni, postava Klaviristu, spolupráca s Milanom Lasicom a Júliusom Satinským Jubileum – divadelné predstavenie Štúdia S Autor a interpret piesni, spolupráca s Milanom Lasicom a Júliusom Satinským Sneh sa smial až padal – muzikál
Autorská spolupráca s Dežom Ursínym

Filmové postavy

1984 Hraný film – O sláve a tráve – muž v montérkach
1987 Televízny film – Albert – Albert
1988 Hraný film – Iba deň – Stano

Zdroj: www.jarofilip.sk
6RNDr. Vladimír Hlinka, PhD
nar. 22.06.1948 vo Zvolene, zomrel 19.06.2012 v Holíči.

ZŠ 1.až 4. ročník navštevoval v Lišove, 5. až 9. ročník v HM. SVŠ absolvoval s vyznamenaním v Krupine v roku 1966. V rokoch 1966-1971 absolvoval univerzitné štúdiá v Bratislave, v odbore jadrová fyzika, kde sa aj po ukončení vojenskej služby zamestnal. Na katedre zostal až do svojej smrti. Je autorom a spoluautorom takmer stovky vedeckých prác, publikovaných prevažne v zahraničných currentovaných časopisoch. Takmer desať rokov pracoval v ŠUJV Dubna /Ruská federácia/, kde obdržal aj prvé vedecké ocenenia. Spolupracoval na vedeckých projektoch pre Darmstadt a Cem. Vychoval viacerých diplomatov. Za svoju pedagogickú činnosť bol odmenený bronzovou plaketou UK v Bratislave. Prednášal až do svojej smrti. Mal jedinečný pedagogický talent a študenti ho milovali.
7PhDr. ANNA ORAVCOVÁ, CSc.
PhDr. ANNA ORAVCOVÁ, CSc.

nar. 11.2.1946 Lišov na Slovensku

- študovala na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (ruský – slovenský jazyk ) 1964 – 1969

- Od r. 1969 pracuje ako pracovníčka Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV v Bratislave

- odborná pracovníčka, vedecká ašpirantka, vedecká pracovníčka

- pracuje v oblasti výskumu syntaxe slovenského spisovného jazyka a sociolingvistiky. Novšie sa venuje lexikologicko-lexikografickému výskumu.

Prekladateľská činnosť

Smirnov, L. N.: Slovakistika v ZSSR. (Prehľad lingvistickej literatúry za roky 1960–1970.) – Slovenská reč, 36, 1971, s. 376–379.

Redakčná činnosť

Slovenská reč, 47, 1982, č. 1–2 (členka red. rady), č. 3–6 – 50, 1985 (členka red. rady, výkonná redaktorka).

Autorka diel:

Anna Oravcová. – In: Dvonč, L.: Slovenskí jazykovedci. Súborná personálna bibliografia slovenských slovakistov a slavistov (1976 – 1985). Bratislava, Veda 1997, s. 419 – 420 (súpis prác A. Oravcovej za roky 1977 – 1985).

Encyklopédia jazykovedy. Sprac. J. Mistrík s kolektívom autorov. 1. vyd. Bratislava, Obzor 1993. 520 s. (členka kolektívu autorov

Oravcová, A.: Autorský register časopisu Slovenská reč 1, 1932/33 – 50, 1985. Bratislava, Veda 1986 (príl. čas. Slovenská reč, 51, 1986), s. 37, 66, 76, 104, 113 (záznam prác A. Oravcovej uverejnených v r. 1971–1985 v Slovenskej reči).

Oravcová, A.: Autorský register časopisu Slovenská reč 51, 1986 – 60, 1995. – Slovenská reč, 60, 1995, s. 356, 362. 374 (záznam prác A. Oravcovej uverejnených v r. 1988–1993 v Slovenskej reči).
8doc. PhDr. Bosák Ján CSc.
1996 Nárečia sa menia, postoje zostávajú? – In: Sociolingvistika a areálová lingvistika. Sociolinguistica Slovaca. 2. Red. S. Ondrejovič. Bratislava, Veda 1996, s. 25 – 33. Dialekty a sociolekty. – In: Studia Academica Slovaca. 25. Prednášky XXXII. letného seminára slovenského jazyka a kultúry. Red. J. Mlacek. Bratislava, Stimul – Centrum informatiky a vzdelávania FF UK 1996, s. 25 – 30. 140 rokov od narodenia Sama Cambla. – Slovenská reč, 61, 1996, s. 324 – 331. Pri storočnici Romana Jakobsona, pri základoch lingvistiky 20. storočia. – Jazykovedný časopis, 47, 1996, s. 81 – 86. Slavistika je aj budúcnosť, nielen minulosť. [Odpoveď na anketu Aktuálne otázky slovanskej filológie.] – In: Aktuální otázky slovanské filologie a Šafaříkův vědecký odkaz. – Osobitný odtlačok z časopisu Slavia, 65, 1996, č. 1, s. 8 – 9. Praha, Slovanský ústav 1996. Samo Cambel – najrozporuplnejší slovenský jazykovedec. – Zápisník slovenského jazykovedca, 15, 1996, s. 42 – 43 (tézy prednášky konanej dňa 11. 11. 1996 v pobočke Slovenskej jazykovednej spoločnosti pri SAV v Banskej Bystrici). Jeden pohľad na vzťahy Chorvátov a Slovákov. – Rodina a škola, 43, 1996, č.5, s. 3. Nie je chyba ako chyba. – Rodina a škola, 43, 1996, č. 1, s. 4. – Tamže: Čo sa v škole nenaučíš... (č. 2, s. 4). – Aké príručky potrebujeme? (č. 3, s. 4). – Aké jazykové príručky by sme mali mať (č. 4, s. 4). – Šibi-ryby, mastné chyby (č. 5, s. 4). – Puristi a lingvisti (č. 6, s. 4). – O slovenských krčmách a anglických „puboch“ (č. 7, s. 4). – O cudzích (a blízkych) slovách (č. 8, s. 4). – Jazyk nežije v príručkách (č. 9, s. 4). – Prežije slovenčina aj „amerikanizáciu“? (č. 10, s. 4). Pri sedemdesiatke Dr. Ladislava Dvonča. – Jazykovedný časopis, 47, 1996, s. 134 – 135. 1997 Prestratifikovaná slovenčina alebo hľadanie hraníc spisovnosti. – In: Slovenčina na konci 20. storočia, jej normy a perspektívy. Sociolinguistica Slovaca. 3. Zost. S. Ondrejovič. Bratislava, Veda 1997, s. 45 – 53. Aká je slovenčina na konci 20. storočia. (O koncepcii výskumného projektu.) – In: Studia Academica Slovaca. 26. Prednášky XXXIII. letného seminára slovenského jazyka a kultúry. Red. J. Mlacek. Bratislava, STIMUL – Centrum informatiky a vzdelávania FF UK 1997, s. 35 – 43. Ako sa popasovať s anglickými slovami? – Rodina a škola, 45, 1997, č. 1, s. 4. – Tamže: Naposledy o anglicizmoch (č. 2, s. 4). – Jazyk, literatúra a to ostatné (č. 3, s. 4). – Čo so slangom? (č. 4, s. 4). – Nárečia a slangy dnes (č. 5, s. 4). – Aká je slovenčina na konci 20. storočia? (č. 6, s. 4). Na slovíčko o slovenčine. – Rodina a škola, 45, 1997, č. 2, s. 8 – 9 (rozhovor E. Krajča s J. Bosákom). 1998 Najnowsze dzieje języków słowiańskich. Slovenský jazyk. 1. vyd. Red. J. Bosák. Opole, Uniwersytet Opolski – Instytut Filologii Polskiej 1998. 172 s. (spoluautori K. Buzássyová, J. Dolník, J. Furdík, J. Mlacek, S. Ondrejovič, I. Ripka, J. Sabol, D. Slančová, E. Tibenská). Ref.: Dudok, M.: Slovački jezik na kraju XX veka. – Zbornik Matice srpske za filologiju i lingvistiku (Nový Sad, Juhoslávia), 41 – 42, 1998, vyd. 2000, s. 175 – 176. – 2. Findra, J.: Prezentácia slovenčiny ako dynamicky fungujúceho systému. – Jazykovedný časopis, 50, 1999, s. 37 – 41. Dynamické polstoročie vo vývine slovanských jazykov. – Jazykovedný časopis, 49, 1998, s. 75 – 79, angl. abstrakt s. 75, rus. res. s. 80. Prečo a ako sa prekladal český slovník cudzích slov. – Slovenská reč, 63, 1998, s. 343 – 351 (spoluautorka Ľ. Balážová). Pred XII. medzinárodným zjazdom slavistov v Krakove. – Jazykovedný časopis, 49, 1998, s. 3 – 4. O verejných (zamaskovaných) názvoch. – Rodina a škola, 46, 1998, č. 1, s. 4. – Tamže: Môže byť v názvoch aj poriadok? (č. 2, s. 4). – O poriadku v jazyku a „neporiadkoch“ v jeho používaní (č. 3, s. 4). – Počítače a náš jazyk (č. 4, s. 4). – „Čudá“ techniky a slovenčina (č. 5, s. 4). – Počítačová gramotnosť a jazyková primitívnosť (č. 6, s. 4). – S novými Pravidlami do nového školského roku (č. 7, s. 4). – Čo je nové v Pravidlách slovenského pravopisu (č. 8, s. 4). – O ostatných zmenách v nových Pravidlách slovenského pravopisu (č. 9, s. 4). – Naostatok o pravopisných zmenách (č. 10, s. 4). zasadanie Medzinárodnej komisie pre [slovanské] spisovné jazyky pri Medzinárodnom komitéte slavistov v Bratislave. – Slavica Slovaca, 33, 1998, s. 90 – 93 (správa o zasadaní konanom v dňoch 9. – 11. 10. 1997 v Bratislave) (spoluautorka E. Tibenská). medzinárodný zjazd slavistov v Krakove (27. 8. – 2. 9. 1998). – Slavica Slovaca, 33, 1998, s. 176 – 184 (spoluautori L. Bartko, V. Blanár, J. Doruľa, Ľ. Králik, S. Lesňáková, M. Majtán). Druhé životné jubileum Kláry Buzássyovej. – Kultúra slova, 32, 1998, č. 6, s. 356 – 358 (k 60. narodeninám). Súpis jazykovednej slavistickej literatúry za roky 1994 – 1998. – In: Prehľad publikácií z jazykovedy, literárnej vedy, etnológie a histórie za roky 1993 – 1998 (výber). Red. J. Doruľa. Bratislava, Slovenský komitét slavistov – Slavistický kabinet SAV 1998, s. 7 – 43. 1999 Encyklopaedia Beliana. 1. zv. A – Belk, Bratislava, Encyklopedický ústav SAV a Veda 1999. 696 s. (spoluautor). Internacionalizácia v súčasných slovanských jazykoch: za a proti. Zborník referátov z medzinárodného vedeckého sympózia konaného v Bratislave 9. – 11. 10. 1997. Ed. J. Bosák. Bratislava, Veda 1999. 166 s. Domáce, cudzie, internacionálne v postojoch slovenských lingvistov. – In: Studia Academica Slovaca. 28. Prednášky XXXV. letného seminára slovenského jazyka a kultúry. Red. J. Mlacek. Bratislava, STIMUL – Centrum informatiky a vzdelávania FF UK 1999, s. 31 – 38. – Znovu publikované: In: Internacionalizácia v súčasných slovanských jazykoch: za a proti. Ed. J. Bosák. Bratislava, Veda 1999, s. 157 – 163. Spisovný jazyk a nárečia – ambivalentnosť ich vzťahu. – In: Nárečia a národný jazyk. Materiály z medzinárodnej vedeckej konferencie (Budmerice 24. – 28. septembra 1997). Ed. J. Ferenčíková. Bratislava, Veda 1999, s. 225 – 229. Sociolingvistické aspekty jazykovej situácie na prelome 19. a 20. storočia. (Spoločnosť, štát a národ v súradniciach doby.) Zborník štúdií. Ed. M. Podrimavský – D. Kováč. Bratislava, Historický ústav SAV 1999, s. 216 – 222. K oneskorenému úvodu. – In: Internacionalizácia v súčasných slovanských jazykoch: za a proti. Ed. J. Bosák. Bratislava, Veda 1999, s. 7 – 8. Štylistik v textoch aj v iných kontextoch. [Findra, J.: Jazyk, reč, človek. Bratislava 1998.] – In: Jazykovedný časopis, 50, 1999, s. 120 – 121 (rec.). Slovník, ktorý by vám nemal chýbať. [Krátky slovník slovenského jazyka. Red. J. Kačala – M. Pisárčiková. 2., oprav. vyd. Bratislava 1989.] – In: Rodina a škola, 47, 1999, č. 1, s. 4 (ref.). Tri jazykové príručky na jednom cédečku. SLEX ’99. Elektronický slovník slovenského jazyka. [Krátky slovník slovenského jazyka. Synonymický slovník slovenčiny. Pravidlá slovenského pravopisu. Bratislava 1998.] – In: Rodina a škola, 47, 1999, č. 5, s. 4 (ref.). Frazeologický darček pod stromček. [Skladaná, J.: Slová z hlbín dávnych vekov. Bratislava 1999.] – In: Rodina a škola, 47, 1999, č. 10, s. 4 (ref.). Dvonč, L.: Slovenskí jazykovedci. Súborná personálna bibliografia slovenských slovakistov a slavistov (1986 – 1995). Bratislava 1998. – In: Jazykovedný časopis, 50, 1999, s. 50 – 52 (rec.). Starosti s eurami. – Rodina a škola, 47, 1999, č. 2, s. 4. – Tamže: Eurá, ecu a doláre (č. 3, s. 4). – Jazykové starosti s cudzími menami (č. 4, s. 4). – Nie je slovník ako slovník, nie je klik ako „klik“ (č. 6, s. 4). – Prázdninovanie s jazykom (č. 7, s. 4). – O niektorých „cudzotách“ (č. 8, s. 4). – A všetko sa hýbe (č. 9, s. 4). Vzdialená i blízka jubilantka doc. Viera Budovičová. – Jazykovedný časopis, 50, 1999, s. 71 – 72 (k 70. narodeninám V. Budovičovej). 2000 Slovenčina a slovanské jazyky na prelome storočí. –In: Studia Academica Slovaca. 29. Prednášky XXXVI. letného seminára slovenského jazyka a kultúry. Red. J. Mlacek. Bratislava, Stimul – Centrum informatiky a vzdelávania FF UK 2000, s. 227 – 233. – Znovu publikované: In: Z vývinových tendencií a zmien súčasnej slovenčiny. Studia Academica Slovaca. Separát. Red. J. Mlacek. Bratislava, Filozofická fakulta Univerzity Komenského 2000, s. 227 – 233. Funkčné kvalifikátory v nových výkladových slovníkoch. – In: Nová slovní zásoba ve výkladových slovnících. Sborník příspěvků z konference. Praha, 31. 10. – 1. 11. 2000. Red. O. Martincová – J. Světlá. Praha, Ústav pro jazyk český AV ČR 2000, s. 75 – 83. Morfematické reminiscencie. – In: Človek a jeho jazyk. 1. Jazyk ako fenomén kultúry. Na počesť profesora Jána Horeckého. Red. K. Buzássyová. Bratislava, Veda 2000, s. 339 – 347. O jazyku našich najmenších. [Slančová, D.: Reč autority a lásky. Reč učiteľky materskej školy orientovaná na dieťa – opis registra. Prešov 1999.] – In: Rodina a škola, 48, 2000, č. 2, s. 4 (ref.). O darčekoch a Danajcoch. – Rodina a škola, 48, 2000, č. 1, s. 4. – Tamže: V reklame je (vraj) všetko možné (č. 3, s. 4). – Nie je to také ľahké ako v reklame (č. 4, s. 4). – Vzdelanie – alebo peniaze? Príspevok do diskusie o legislatívnom zámere zákona o financovaní základných a stredných škôl a školských zariadení (č. 4, s. 12). – V inzeráte nájdete (skoro) všetko (č. 5, s. 4). – Aká je vaša pozícia na konci školského roku? (č. 6, s. 4). – Otvárame/začíname nový školský rok (č. 7, s. 4). – Vyučovanie sa začalo (č. 8, s. 4). – Chyby, nechyby, návyky (č. 9, d. 4). – O chvíľu tu máme Vianoce (č. 10, s. 4). Konferencia na počesť významného životného jubilea profesora Jána Horeckého. – Jazykovedný časopis, 51, 2000, s. 74 – 76 (správa o konferencii konanej v dňoch 13. – 14. 3. 2000 v Kongresovom centre SAV v Smoleniciach). Odišiel dobrý a vzácny človek. Profesor Alois Jedlička (20. 6. 1912 – 13. 6. 2000). – Jazykovedný časopis, 51, 2000, s. 155. Prekladateľská činnosť Slovník cudzích slov. Sprac. kolektív autorov pod vedením V. Petráčkovej a J. Krausa. 1. slov. vyd. Bratislava, Media Trade – Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1997. 902 s. (spoluprekladatelia Ľ. Balážová, J. Genzor, I. Ripka, J. Skladaná). Ref.: Balák, Š.: Vyšiel slovník cudzích slov. – Slovenská Republika, 28. 7. 1998, s. 9. – 2. Habovštiak, A.: Slovenský jazyk a literatúra v škole, 45, 1998/99, s. 61 – 62. – 3. Chrenková, E.: Slovník cudzích slov. – Kultúra slova, 32, 1998, s. 106 – 111. – 4. Ondrejovič, S.: Nad novým Slovníkom cudzích slov. – Slovenská reč, 63, 1998, s. 361 – 366. – 5. Habovštiaková, K.: Literika, 4, 1999, č. 2, s. 126. Redakčná činnosť Jazykovedný časopis, 47, 1996 – 51, 2000 (hlavný redaktor). Slovenská reč, 61 1996 – 65, 2000 (člen red. rady). Najnowsze dzieje języków słowiańskich. Srpski jezik. Opole, Uniwersytet Opolski – Instytut Filologii Polskiej 1996 (člen red. rady). Ref.: Dudok, M.: Jazykovedný časopis, 49, 1998, s. 127 – 129. Najnowsze dzieje języków słowiańskich. Bălgarski ezik. Opole, Uniwersytet Opolski – Instytut Filologii Polskiej 1997. 272 s. (člen red. rady). Ref.: Dobríková, M.: Jazykovedný časopis, 49, 1998, s. 130 – 132. Najnowsze dzieje języków słowiańskich. Russkij jazyk. Opole, Uniwersytet Opolski – Instytut Filologii Polskiej 1998 (člen red. rady). Najnowsze dzieje języków słowiańskich. Serbščina. Opole, Uniwersytet Opolski – Instytut Filologii Polskiej 1998 (člen red. rady). Najnowsze dzieje języków słowiańskich. Český jazyk. Opole, Uniwersytet Opolski – Instytut Filologii Polskiej 1998 (člen red. rady). Ref.: Nábělková, M.: Jazykovedný časopis, 51, 2000, s. 129 – 134. Najnowsze dzieje języków słowiańskich. Slovenski jezik. Opole, Uniwersytet Opolski – Instytut Filologii Polskiej 1998 (člen red. rady). Najnowsze dzieje języków słowiańskich. Hrvatski jezik. Opole, Uniwersytet Opolski – Instytut Filologii Polskiej 1998 (člen red. rady). Ref.: Dudok, M.: Jazykovedný časopis, 50, 1999, s. 47 – 49. Najnowsze dzieje języków słowiańskich. Belarusskaja mova. Opole, Uniwersytet Opolski – Instytut Filologii Polskiej 1998 (člen red. rady). Najnowsze dzieje języków słowiańskich. Makedonski jezik. Opole, Uniwersytet Opolski – Instytut Filologii Polskiej 1998 (člen red. rady). Najnowsze dzieje języków słowiańskich. Slovenský jazyk. Opole, Uniwersytet Opolski – Instytut Filologii Polskiej 1998 (vedecký redaktor). Ref.: Dudok, M.: Slovački jezik na kraji XX veka. – Zbornik Matice srpske za filologiju i lingvistiku (Nový Sad, Juhoslávia), 41 – 42, 1998, vyd. 2000, s. 175 – 176. – 2. Findra, J.: Prezentácia slovenčiny ako dynamicky fungujúceho systému. – Jazykovedný časopis, 50, 1999, s. 37 – 41. Internacionalizácia v súčasných slovanských jazykoch: za a proti. Bratislava, Veda 1999. 166 s. (redaktor). Literatúra Ján Bosák. – In: Dvonč, L.: Slovenskí jazykovedci. Súborná personálna bibliografia slovenských slovakistov a slavistov (1986 – 1995). Bratislava, Veda 1998, s. 64 – 69 (súpis prác J. Bosáka za roky 1986 – 1995). Buzássyová, K.: Ján Bosák šesťdesiatročný. – Slovenská reč, 64, 1999, s. 249 – 252. Dolník, J.: Vnímanie reálnej spisovnej slovenčiny. Docent Ján Bosák šesťdesiatročný. – Jazykovedný časopis, 50, 1999, s. 144 – 146. Dudok, M.: Životni jubilej Jana Bosaka. – In: Zbornik Matice srpske na slavistiku, 56 – 57, 1999, s. 207 – 208 (k 60. narodeninám J. Bosáka). Dvonč, L.: Súpis prác doc. Jána Bosáka za roky 1989 – 1998. – Jazykovedný časopis, 50, 1999, s. 146 – 154. Bosák, Ján, doc., PhDr., CSc. – lingvista – Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. – In: Macková, M.: Kto je kto v Slovenskej akadémii vied. Bratislava, Veda 2000, s. 20 (heslo).
9Ing. Ján Gubčo