Dovolenka pre každého


Pohľadnice, magnetky, tričká

Poľovnícke združenie Hontianske Moravce

Fero Lipták









Nože na predaj


 

Výstava Čarbanice – režiséra Martina Šulíka dopadla veľmi dobre a aj ten "dáždik" patril k tomu :). Tešíme sa na budúce.

 

Poďakovanie patrí všetkým ktorí sa na organizácii tejto výstavy podieľali, ale najme.

- Ferovi Liptákovi a celej jeho rodine.

- Martinovi Šulíkovi a Peťovi Kostroňovi

- dobrovoľníkom z ReaTea (Palo a Vierka, Klaudia a Rado, Erika a Lubos, Nešo, Tibor, Lukáš, suseda Anka, Lenka a Zuzka atd.) 

- Obecnému úradu Lišov

- Evanjelickému zboru v Lišove

- Občianskemu združeniu Lišovan – za filmový zážitok

- spol. Validus s.r.o – za technickú podporu

- Lišovská krčma – za kofolu

- Agentúre MANA s.r.o – za živú hudbu

 

- FOTOALBUM –

Odkazy na media:

TASR:

LIŠOV: Výstavu obrázkov M. Šulíka v lišovskej stodole uviedol M. Labuda

Lišov 5. septembra (TASR) - Malá dedinka Lišov v okrese Krupina sa stala cez víkend dejiskom stretnutia viacerých známych slovenských umelcov. Bolo ich tam dokonca viac ako na niektorých okázalých podujatiach v našom hlavnom meste. Prilákala ich výstava obrázkov režiséra Martina Šulíka, ktorú v stodole evanjelickej fary pripravili jeho priatelia a lišovskí chalupári - scénograf a výtvarník Fero Lipták a lokálpatriot Ľuboš Lupták.

"O tom, že Martin (Šulík) je aj výborný kresliar, vie len málokto," povedal TASR Lipták. "Obrázky akoby do seba uzavretých postáv však v mnohom odkrývajú práve jeho povahu," pripomenul.

Na výstavu do regiónu Hontu prišli napríklad aj spisovateľ Dušan Dušek, výtvarník Juraj Čutek, filmový producent Rudolf Biermann, speváčka a herečka Szidi Tobias, či herec Marián Labuda, ktorý pochádza z neďalekých Hontianskych Nemiec. Ten dokonca priateľovi režisérovi výstavu vtipne uviedol.

Výstavy osobností slovenského filmu, ktoré začal tandem Lipták - Lupták organizovať v dedine v roku 2008, si získali veľkú obľubu. Vlani na obrázky Liptáka a Čuteka prišlo takmer 200 ľudí, tento rok aj napriek vytrvalému dažďu ich bolo asi 150. Návštevníci boli väčšinou prekvapení jedinečnou atmosférou a netradičným dedinským prostredím. Organizátori by chceli preto aj kvôli tomu v podujatí pokračovať.

Ako hovoria miestni, Lišov je dedinka ležiaca Pánu Bohu za chrbtom. Dnes má iba 250 obyvateľov, no jeho história je pomerne bohatá. Obec sa spomína už v rokoch 1235 – 1270 ako zemiansky majetok. V 16. storočí patrila hradu Levice, v 17. storočí Pálffyovcom, v 18. storočí Esterházyovcom. V roku 1554 ju prepadli Turci. V roku 1715 mala mlyn a 76 domácností, o sto rokov neskôr 33 domov a 197 obyvateľov. Zaoberali sa hlavne poľnohospodárstvom a vinohradníctvom.

V strede obce sa dnes nachádza pomník padlým sovietskym vojakom pri oslobodzovaní obce. Je to údajne prvý pomník postavený v Československu po vojne.

Ďalšou zaujímavosťou je mierne mineralizovaný prameň v dolnej časti obce, v minulosti využívaný hlavne na pranie.

UPOZORNENIE: TASR vydáva k správe fotoreportáž a videozáznam.

jop zll

odkaz: http://www.tasr.sk/

TA3:

odkaz:  http://www.ta3.com/sk/reportaze/161172_carbanice-martina-sulika

 

 

 

POZVÁNKA

 

info na tel: 0905230997

 

Životopis Martina Šulíka

Mgr. Martin Šulík, ArtD. (* 20. október 1962, Žilina) je slovenský herec, scenárista a režisér. Syn herca Antona Šulíka.

Vyštudoval filmovú a televíznu réžiu na bratislavskej VŠMU (1981 – 1986). V roku 1984 si zahral vo filme Uhol pohľadu. postavu študenta dokumentaristiky Ivana Stoklasa, ktorý sa prostredníctvom nakrúcaného filmového portrétu dostane do sporu so svojou priateľkou aj s pedagógmi na škole. Šulík režisérsky debutoval v roku 1991 filmom Neha. Scenár napísal s Ondrejom Šulajom, ktorý sa stal jeho dlhodobým spolupracovníkom. Film Záhrada získal päť Českých levov, Cenu slovenskej filmovej kritiky, niekoľko ocenení na MFF Karlove Vary, Cenu českých filmových kritikov aj slovenského Igrica. Uspel tiež na festivaloch v Mannheime, Cottbuse, Bologni, Turíne, Saint Etienne a v Belforte. Vo filme Krajinka po prvý raz scenáristicky spolupracoval s Dušanom Dušekom. Krajinku zaslala Slovenská filmová a televízna akadémia do výberu na oscarové nominácie. Nakrútil aj niekoľko úspešných dokumentov. Jedným z nich je Klíč k určovaní trpaslíků aneb Poslední cesta Lemuela Gullivera (2002) o živote českého režiséra Pavla Juráčka. Okrem toho spracoval materiál o nerealizovaných filmoch Juraja Jakubiska (2001). Pracuje ako vedúci katedry filmovej a televíznej réžie na VŠMU.

Filmografia

 Zdroj: wikipédia

 

Kto je Martin Šulík pre mňa???

Pre mňa, ako osobe málo znalej Slovenskej filmovej kultúri, je to chlap na mieste, zo svojími prednosťami a ako každý človek aj chybami (aj keď ja som ich zatiaľ nenašiel :) ), možno niektoré jeho vtipné poznámky, niektorí ľudia nepochopia, alebo zle pochopia a potom sú zbytočne v rozpakoch :), ale to je viac menej ich problém. Ja sa tu ale nemám čo o Martinovi rozpisovať, na to sú povolanejší ľudia ako ja, napr. jeden z jeho najlepších kamarátov Fero Lipták a Dušan Dušek, tak pekné čítanie :).

 

inač len tak mimo rečou, "chlapci" :),  strašne by som chcel vidieť "Zabíjačku" ;)

 

ešte na koniec pripájam nejaké múdre slová Martina

„Všetci by sme si mali viac uvedomiť, že aj na Slovensku existuje nejaká minulosť a ľudia, ktorí ju vytvárali, stoja za našu pozornosť. Mám pocit, že vlastnú minulosť netúžime poznávať, lebo na to nechceme vynaložiť energiu. Oveľa rýchlejšie sme schopní prevziať inú kultúru, ktorú vnímame povrchnejšie, pretože je pre nás exotická.“

Ľuboš Ľ.

 

a teraz fero a dušan o martinovi a martinových obrazoch …

 

… fero…

 

 

MARTIN ŠULÍK

 

            Tvorba Martina Šulíka nedodržiava žiadne akademické konvencie a preto v odborných kruhoch vyvoláva kontroverzné reakcie. Kunsthistorici pri posudzovaní jeho výtvarných prác dostávajú horúčky, závrate a komplexy z toho, že nedokážu jeho výtvarnu tvorbu nikde zaradiť.

            Čistota farieb, zmysel pre detail a rozprávanie príbehov obrazom mu nie sú cudzie. Sám autor sa za tieto danosti niekedy hanbí, a tak mi neostáva nič iné len ho upokojovať a presviedčať, že to čo maľuje je výnimočné a geniálne. Po týchto slovách útechy si Martin s úľavou ide kúpiť tmavý papier a farbičky, aby mohol čarbať nové a nové veci. Potom sa opäť stretneme a hlboko do noci sa zamýšľame pri šálke kávy značky Jacobs nad tým, čo načarbal, či to niekto kúpi, či to  má zmysel, komu sa to bude páčiť, a čo by na to povedali suprematisti, kulturisti, konštruktivisti, prerafaelisti alebo upratovačka v dome. Dôležité je, že sa to páči nám a tak si nakoniec povieme: Ak nás nikto nepochváli, tak sa musíme pochváliť sami.

            Myslím si, že vo svete nie je veľa režisérov, čo maľujú a kreslia, a preto sú vzácny druh. Martin k nim zaslúžene patrí. Som nesmierne rád, že som sa mohol podielať na tejto výstave ako kurátor a kamarát Martina Šulíka.

 

                                                                                              Fero Lipták

                                                                       nositeľ ruksaku 

 

 

… dušan…

 

Písať scenáre s Martinom Šulíkom bolo pre mňa šťastie. Predovšetkým – veselé
šťastie. Vlastne sme sa viac rozprávali, len tak bohapusto kvákali,
preberali všelijaké frky a historky, smiali sa – a až popritom sme občas aj
niečo zapísali, hodili na papier, či priamo do počítača. Ten smiech, to je
moja najkrajšia spomienka na spoločnú robotu, na to spoločné rozmýšľanie,
vymýšľanie, hľadanie. Dávali sme si prihrávky – a aj keď z každej nebol gól,
ba oveľa častejšie sme strieľali Pánu Bohu do okien, vedľa a mimo brány, aj
keď z väčšiny nápadov napokon nič nevykvitlo, už navždy mi ostáva spomienka
na tú vzácnu spriaznenosť, keď sme sa pokúšali nájsť tie najsprávnejšie
riešenia v našich príbehoch. A navyše – je tam ešte jedna spomienka, rovnako
zreteľná ako tá naša robota, Martinovo ustavičné kreslenie. Neustále mal
pred sebou dáky kúsok papiera, v ruke ceruzku – a kreslil. Martin vidí svet
okolo seba ako obrazy. Veď aj preto je taký dobrý režisér, lebo film sa píše
obrazmi. V jeho obrázkoch je vždy trochu smutná nostalgia, no zároveň aj
akési pousmiatie, veselosť okamžitého nápadu. Aj tie jeho najsmutnejšie
obrázky – potešia. A ak sa ich stretne viac na jednej výstave – ako v Lišove
u jeho najlepšieho kamaráta Fera Liptáka – bude tej radosti plná stodola.

 

 Dušan Dušek


 



© 2007 E-mail prístupov 1394929