Dovolenka pre každého


Pohľadnice, magnetky, tričká

Poľovnícke združenie Hontianske Moravce

Fero Lipták









Nože na predaj


Na úvod chcem poďakovať Lišovským mládencom a to konkrétne J. Mažgútovi, M. Mažgútovi a L. Takáčovi že im nevadil apríloví dážď a že sa odhodlali postaviť aspoň jeden symbolický MÁJ v celej dedine. 

2_maj2.jpg

maj3.jpg
 

 

 

 

Tradície treba zachovávať a vážiť si ich ! 

 

V Lišove sa na "Stavanie májov" nejako pozabudlo, čo je na škodu.

Stavanie májov by mala byť vec spoločenská, ale na Lišove sa na veci spoločenské a tým myslím spoločenské pre všetky vekové skupiny

nejako zabúda, tým to chcem apelovať na osvetových pracovníkov obce, ale aj na každého občana obce aby sa ZOBUDILI a začali sa venovať

aj veciam spoločenským, lepšie povedané  veciam ktoré dokážu potešiť dušu a srdcia obyvateľov obce teda aj ich.

 

 

Svet sa nekončí za Vašou bránou, treba tú bránu občas otvoriť
a pozrieť sa čo sa deje za ňou. !!!

 

Ak máte nejaké nápady a chuť organizovať, píšte na lisov@lisov.sk .

autor: Ľuboš Ľupták

História stavania májov

majka.jpgMáje boli známe už v antike. Staroveké národy dávali pred 1. májom na domy a hospodárske budovy stromčeky na ochranu pred zlými duchmi a chorobami. Májová zeleň ako magický prostriedok vyjadrovala želanie poľnohospodárov, aby ich úroda mala silu a dobrý rast. 

 

V strednej Európe stavali stromy na 1. mája, na Turíce a na Jána, ako prejav úcty a žičlivosti pred kostol, radnicu a domy popredných mešťanov. Odtiaľ už nebolo ďaleko k myšlienke postaviť máj aj pred dom obdivovaného dievčaťa. Máj označoval dievča súce na vydaj. Stal sa symbolom vážneho záujmu o dievča. Stavanie májov bolo rozšírené na celom Slovensku, často sprevádzané muzikou, tancom, spevom a pitím. Zvyčajne v predvečer prvého mája stavali slobodní mládenci svojim vyvoleným slobodným dievčatám pod obloky máje.

Na pätnásť až dvadsať metrov vysokom kmeni očistenom od kôry bol pripevnený vrcholec zo smreka, jedle či brezy ozdobený mašľami, stužkami, šatkami. Čím bohatšie bol máj vyzdobený, tým väčšie bolo bohatstvo devy súcej na vydaj. Máj bol ako symbol lásky vystavený celý mesiac.

Aby nebolo ľúto ostatným dievčatám, ktoré ešte nemali vhodný vek na vydaj, stavali mládenci ako spoločný dar pre všetky slobodné dievčatá máj uprostred dediny. Ten býval poväčšine nižší ako individuálne máje. Mládenci s muzikantom navštívili všetky dievky a každá im dala 1 – 2 ručníky, ktoré uviazali okolo vrcholca mája. Poslednú sobotu v mesiaci mládenci s muzikou opäť navštevovali dievčatá a od každej dostali peniaze na vyplatenie šatky. V poslednú nedeľu popoludní chodili chlapci máje “vyťukať” – váľať.

Pri stavaní mája či v niektorých obciach na prvého mája popoludní bola na obvyklom mieste v prírode tanečná zábava, majáles. Mládenci súťažili aj v lezení po fľašu pálenky, ktorú si schovali v korune postaveného mája.

Po postavení mája vyvolenému dievčaťu daroval jej mládenec na Orave drevené hrable, pomaľované pestrými olejovými farbami a vykladané úlomkami zrkadla. Ak si ich dievča vzalo na hrabanie sena, celá obec mala verejne potvrdené, že záujem je obojstranný. Samozrejme, týmto vzácnym darom dievča seno nehrabalo, nieslo si aj druhé hrable, súce na prácu.

Na Liptove mládenci (regrúti) sadia máje na Turíce – na Ducha. Ak sa dievčaťu páčil máj, poslala mládencovi pierko z rozmarínu, mirty, klincov, ľadníka a ďalších kvetov. Súhlasom mládencových rodičov bola stuha do vlasov.

V Štrbe sadili mládenci dievčatám pod okná najčastejšie červený smrek, hrdým dievkam brezy alebo osiky. Neskôr sadili smreky i brezy bez ohľadu na to, o akú dievku išlo. Za sadenie májov dostávali mládenci od dievok košele, zápästky, šatky a pod.

Vo Východnej doteraz regrúti stavajú na ”Ducha” všetkým rovesníčkam “máje”. Na druhý deň chodia v krojoch po dedine a spievajúc navštevujú domy, pred ktoré postavili máje a dostávajú za to výslužku. Večer potom regrúti robia dedinskú zábavu.

Zatiaľ, čo vo väčšine obcí Liptova sú turičné – svätodušné sviatky spojené so sadením májov, v obci Važec si okrem sadenia májov uchovali aj starý slovanský zvyk čistenie a otváranie studničiek, sprevádzané jarným chorovodným tancom “Omilienci”. V minulosti ľudia verili, že týmto si zabezpečia zdravie, čistotu a krásu.

Od 15. storočia bolo postavenie mája znakom vážneho záujmu o dievča. Dokonca sa uchovalo svedectvo o rozhodnutí cirkevného súdu v Čechách, ktorý uznal právoplatnosť manželstva na základe sľubu lásky a vernosti a postavenia mája! Sľub bol daný bez svedkov a máj bol jeho verejným potvrdením.

Máj býval i nástrojom spoločenskej kritiky. Neobľúbeným ľuďom postavili vyschnutý strom, tzv. suchár.

 

a toto nám hovorí Wikipedia

Máj (symbolický strom)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Prejsť na: navigácia, hľadanie

Máj je pôvodne mladý stromček, najčastejšie smrekový, jedľový alebo brezový, ktorý mal symbolický význam a bol výrazom prírodného mýtu o boji zimy s jarou, smrti so životom; symbol na jar sa obnovujúcej prírody. Takmer u všetkých národov bolo zvykom nosiť máje na začiatku jari alebo leta v slávnostnom sprievode po dedine za spevu starodávnych obradných piesní ospevujúcich tvorivú silu prírody a pri tanci prejavujúcom radosť z víťazstva jari na zimou. často sa máje rozlične ozdobovali, najmä pestrými stužkami, farebnými papiermi a podobne; miestami sa tiež obliekali do ženských šiat alebo sa na ne vešali malé bábky.

Neskôr pôvodný význam májov upadol do zabudnutia, ale zvyk stavať máje existuje v mnohých krajiných dodnes. Na Slovensku napríklad máje stavajú ako okresané a ovenčené stromy mládenci pred 1. májom pred tie domy, kde je vydaja súca dievka/ich milenka, inokedy sa stavia len jeden ústredný máj pre obec a podobne. Väčšinou ide o celý strom, ktorý je zbavený vetiev a kôry; iba horná časť sa ponecháva s vetvami.

Zo správy z roku 1255 sa dozvedáme, že v Achene (Nemecko) stavali stromy na 1. mája, na Turíce a na Jána pred kostol, radnicu, pred domy popredných mešťanov a všeobecne vážených osôb ako prejav úcty a žičlivosti. Odtiaľ už nebolo ďaleko k myšlienke postaviť máj aj pred dom obdivovaného dievčaťa.

V 15. storočí bolo postavenie mája znakom vážneho záujmu o dievča, ba za určitých okolností mohlo nadobudnúť právny význam. Svedčí o tom rozhodnutie cirkevného súdu v Čechách, ktorý roku 1422 uznal právoplatnosť manželstva na základe sľubu lásky a vernosti a postavenia mája. Neskôr nadobudli máje u nás diferencovaný význam:

- v prvom prípade postavil mládenec máj len tomu dievčaťu, o ktoré sa uchádzal; – v druhom boli máje spoločným darom mládencov všetkým dospelým dievčatám obce; – tretí variant bol ten, že máj dostalo síce každé dievča, no ak malo svojho mládenca, jej máj bol iný ako tie, ktoré boli kolektívnou pozornosťou mužskej mládeže.

V hornom Gemeri dostávali ešte v prvej tretine 20. storočia dievčatá máje len od svojich nápadníkov. Neskôr mládenci postavili máj každému dievčaťu v dedine. Zatiaľ čo smrek bol individuálnou poctou dievčaťu súcemu na vydaj, breza bola poctou kolektívnou. V tomto regióne sa stavali máje na turičné sviatky či "rosadlie".

Súčasťou stavania mája bola obchôdzka mládencov s muzikou po domoch, kde postavili máj, tancovanie s dievčatami, spev príležitostných piesní, pohostenie a obdarovanie mládencov (naturáliami, neskôr peniazmi), hry, (chorovody), súťaže a spoločná zábava.

 

 



© 2007 E-mail prístupov 2491531